18.03.2019

Multisport


09.03.2019

Letný tábor

Bouldrový maratón Vertigo - Fontáč

19.05.2015 | Katka

Uplynulo pár týždňov od návratu výhercov Bouldrového maratónu z Fontáča. Kto sa nalodil do Climbing busu už viete. A aké boli dojmy účastníkov zájazdu? Nasledujúce riadky zachytávajú aspoň niektoré z nich.  

Teo (člen podporného tímu)

Sobota večer, cca 21:00, domček:

Ahooj. Teta, teta. To my tu nebudeme bývať v takomto dome sami? Som si myslel, že nás sem zobrali, aby sme sa mohli naháňať. No nič, nejako to s nimi vydržíme.

Vino, vino. Ešte len prišli a už zapíjajú cestu. No tí malí nie. Však ani mne nechcú dať. Ráno to skúsim s kávou.

Nedeľa, 5:00 ráno:

Mamaaa.

Nedeľa, 8:00 ráno:

Ela, ela. Tato, tato. Mama. Tam, tam. Toto.

A ide saaaa. Kúpeľňa, voda, voda. Už aby som bol dolu, pozriem, čo majú na stole. Kava, kava. Kuk. Von, von. Konečne už vyrážame. Len tá cesta je nejaká nekonečná. Až také zlé to nie je. Čože to tu máme? A čo to idú robiť? Á, jasné. Veď to je ako vo Vertigu. Trošku mádža im ukradnem. Celkom im to ide. Aha, tam tá teta sa asi bojí. Idem ju trochu pochytať, možno to pomôže. Tak. A idem ďalej. Tam už nespadne. Počistíme chyty. Pôjde im to lepšie. No, nejako to nepomohlo. Ale veď oni lezú inde, ako som im vyčistil. Čo nevidia, kade to ide?

Nejako som vysmädol. Mamaaa. A rovno si aj trošku zdriemnem. Tu to tak pekne vonia.....

Oni ešte stále lezú?! Niečo na mňa kvaplo. Ide sa domov. Hurááá.

Mama jesť. Var už tú večeru. Ja sa trošku pohrám s tetou Katkou. Alebo s Vandou? A či s Dankou? Ešte sa rozhodnem. Ela, elaaa.

Ja už asi zaspím. Poďme rýchlo voda, voda. Mama nespi. Ešte prečítať. Tak. Pusu, mňam a .... spím.

Pondelok, utorok, streda:

Ide sa liezť. Dnes už zaručene nájdem nejakú mláku. Veď na čo mám tie gumené gate. Predsa, aby som sa mohol riadne zmáčať. Trošku to zmiešam s pieskom, to bude ale polievočka. A potom hop k mame. Trošku tu tie skaly preskúmam. Veď oni ma už nejako nájdu.

Štvrtok, piatok:

Von, von. Mamaa, čo nerozumieš? Veď tam padá voda. Voooon. Ja chcem ísť do mláky.

Sobota:

Konečne si ma pustila von. Veď už tej vody nie je toľko. Ideme na skaly? Hurá. Piesok. Potrebujem lopatku. Mama, ela. Kefu. Musím im to vyčistiť. Nejako sa im šmýka. Vyložte ma hore. Aj ja chcem vyliezť hore. A opäť kvapká. Ide sa na kolotoč. Hurááá.

Nedeľa:

Kde ste kto? Oni snáď odišli. A to sa mám teraz naháňať s mamou?

Lukáš

Ako prevažne lanolezúň som bol vždy zdržanlivý pokial išlo o návštevu čisto bouldrových oblastí a Fontáč pre mňa predstavoval legendami opr(a)denú vzdialenú lokalitu. Vďaka súhre okolností som však dostal šancu sa s touto lokalitou oboznámiť bližšie. Vďačím za to samozrejme mojej najdrahšej polovičke Janke, ktorá zadrtila a zvíťazila no pre štátnicové povinnosti sa zúčastniť nemohla. Samozrejme jej to vynahradím a vezmem ju tam nabudúce :)

 

Fontáč je špecifický o čom som sa presvedčil hned pri prvom kontakte, človeka nadchne, prefacká, poteší, fyzicky odrovná  a hlavne namotá. Neskutočne krásne prostredie doplnené nádhernými balvanmi všade kam oko dovidí také "preliezky" pre dospelákov. Nešiel som tam s velkými ambíciami pretože forma v poslednom období bola uplne mimo, napriek tomu som si schuti zaliezol a neskutočne oddýchol od všedných povinnosti, mimochodom aj vďaka tomu že som konečne nebol vodič výpravy ale len pasivny konzument zažitkov :) Partia bola geniálna, myslím že sme si sadli naprieč vekovým spektrom a nebolo to len o lezení ale aj zdielaní zážitkov, myšlienok, dojmov ktorých pribúdalo s počtom prelezených dní a prázdnych fliaš francúzskeho vína :)

 

No za seba možem povedať len jedno veľké ďakujem Katke, Rasťovi a Tomasovi za organizáciu a priebeh akcie, parťákom za super spoločnosť a Fontáču len to, že sme sa určite nevideli naposledy :)

Au revoir Fontainebleu

Katka

Bouldrová liga ma baví. Baví ma na nej, že mi každý mesiac dodajú novú várku bouldrov a mám dosť času presviedčať telo, že ich zvládne. Baví ma sledovať ten proces, kedy sú kroky najprv úplným sci-fi a napokon ich telo pochopí. Baví ma porovnávať sa s druhými, odkukávať ich fintičky, analyzovať kroky, skludňovať hlavu. A neuveriteľne mi vyhovuje, že nemusím hľadať spolulezcov a dohadovať sa na konkrétne časy.

Prvý mesiac súťaže sa mi kvôli práci nedalo liezť a ani potom som neškrtala políčka kvôli Fontáču. Kvôli vynechanému mesiacu a neveľmi lezeckému poslednému roku ma nemátal. Veľmi ma bavilo ale sledovať, ktoré dievky sa mi darí predliezať a ktoré nie. Po lezecky nevydarenom predchádzajúcom roku som totiž vôbec netušila, koľko toho vyleziem.

Keď som napokon šancu ísť do Fontáča dostala, vedela som, že to neodmietnem. Bol to prísľub týždňa v spoločnosti ľudí, od ktorých sa môžem veľa učiť. Prísľub kameňa, piesku, ticha, papradia, pohybu, vynárajúcich sa spomienok spred rokov.

Napokon sa to namiešalo dokonale. Krásne línie, jemné kroky, zbrúsené brušká, pocit vďačnosti po prelezoch, neskutočné Katkine varenie, nočné rozhovory, zrážky spongebobov, skamenelé svety, nekonečné Activity, svalovica od smiechu, Teova káva a Nelkine schovávačky, čokoládovňa v správnu chvíľu, pazúriky po zemi, sledovanie intenzity dažďa, zelený raj za domkom, obdiv k ručným prácam, dažďová pohoda pri knihe, pripálenie pudingu, Vandina schopnosť upriamenia sa na cieľ, roztomilé prekáračky takmer najmladších, zástup bouldermatiek tiahnúci lesom... spústa spomienok a pocitov.

Moje veľké ĎAKUJEM všetkým...

Martin

Zo strany nebouldristu ma najviac zaujalo preliezanie bouldrov :)

Kedze som do teraz vonku liezol iba s lanom tak som nemal presnu predstavu ako bouldering vonku vyzera. Zapacilo sa mi to od prveho dna a to hlavne svojou hravostou, lahsie veci ako preliezky a na tazsich veciach som si mohol zase potrenovat svoju cielavedomost, techniku a silu. Inspirativne bolo pre mna sledovat aj ludi s ktormi som mal moznost popoliezat, nie len pre ich ovela lepsie lezecke shoponosti ale hlavne pre ich pristup k boulderingu a celkovo k lezeniu. K celkovemu pozitivnemu dojmu jednozancne patri prostredie v ktorom sa balvany nachadzaju, najviac Cuvier a 95.2. No a v neposledom rade ste mi vy dvaja s Rastom dali nadej, ze liezt sa da aj s deckami :) Este raz velke dakujem za tento skvely a inspirativny vylet!!

 

Danka

Prvý dojem zo súťaže: No v žiadnom prípade ísť nechcem, lebo veď skaly a ja, toho som sa vždy bála a vlastne je to cez školský rok, takže to určite neprichádza do úvahy.

Dojmy počas súťaže: Dokelu, tá Aďa (Kasjanovová) nejak dobre lezie, musím ju dohnať! Hm, Fontáč? Je to výzva! Asi by ma aj z práce pustili, keby som hodila psie oči.

Tesne pred koncom posledného kola: Chcem ísť! V práci jednoducho poviem, že idem. Hádam mam vyžrebujú, keď tá Aďa je stále lepšia a lepšia.

Po vyžrebovaní: To snáď nie, to bolo určite zmanipulované! Neverííííííííím. Ako to ale oznámim v práci? Ale čo, veď som za celý čas, čo učím na Sibírskej, nikde nebola počas roka. Pani riaditeľka? Vyhrala som súťaž vo Vertigu a mám možnosť ísť na týždeň do Francúzska, môžem? Gratulujem, jasné, môžeš ísť.

Neuveriteľné, vytešujem sa ako malé dieťa. Ja, čo som na skaly nikdy nechcela ísť, lebo sa bojím a mám rešpekt ... No nič, keď nevyskúšam, nebudem vedieť. A tak zisťujem, čo si zbaliť, čo nie, som nervózna a tri týždne do odchodu mi pripadajú ako večnosť.

Balím sa už týždeň pred odchodom, kopa sa postupne zväčšuje, ale batoh nie a nie nafúknuť.

Prichádzam pred Vertigo prvá, myšlienky mi prúdia v hlave: Som tu v správny deň? Čo som nezabalila? Kde ste kto? Kontrolujem mail s časom a dátumom odchodu. Uff, prichádza Palo...

Zaujímam miesto v prvej línií vedľa šoféra Tomasa, cesta ubieha pomaly, keďže prostredie nepoznám. Hlava mi padá od únavy, ale väčšinu času pozerám von, je to zaujímavé. V aute kolujú rôzne dobrotky - napečené i kupované, ochutnávame, mňamkáme...

Hurááááááá, sme tu. Wau, dom úžasný, veľký.

Kam sa pôjde zajtra? Čo vyleziem? Ako mi to pôjde? Zatiaľ pozitívne myšlienky...

Zdesenie prišlo až keď prišlo na lámanie chleba. Panika, strach, plač, úzkosť... Načo som sem išla? Zasahuje Rasťo, vyberá mi rozliezacie cesty, ktoré ani v knižke nenájdeš :-) Ale veď niekde treba začať. Vyliezam, nadšená nie som, stále sa bojím a plačem ...

95.2 - k lepšej nálade dopomohlo určite aj slniečko a tak trénujeme krásny boulder, pri ktorom používame hlavne pätu. Ťažký oriešok, ktorý odoláva ...  O kúsok neskôr a kúsok vedľa moja prvá vylezená 5B, akože nechápem doteraz. Žeby ma to predsalen začalo baviť? Ale nie, nie, ešte nie.

Ďalšie dni mi nebolo dobre, niekoľko rest days, čo ma vlastne ani nemrzelo, veď ja ani nechcem loziť (hovorím si stále).

Čo sa ale stalo posledný deň v sobotu, keď sme zvažovali skorší odchod domov kvôli počasiu? Žeby ma hnala myšlienka, že som tu posledný deň a ešte som si nezaliezla? Alebo som sa "nadýchala vône" od Angličanov, ktorí šírili povzbudzujúcu arómu po celom Couvieri? V podstate je to jedno, ale počas dvoch hodín som vyliezla 7 bouldrov, ľahších, ťažších, krátkych, dlhých, vysokých aj nízkych, ktoré som zakončila nefalšovaným radostným kukučom a tanečkom na vrchu šutrov. Nechápala som a nechápem doteraz. Veď to bolo super!

Pri Rasťovej otázke, či tam ostávam ešte jeden týždeň som na sekundu zauvažovala, že by to bolo fajn...

Ranejšie skoré vstávanie a ide sa domov, do krutej reality. Teším sa na deti v škole, na kamarátov, na priateľa, na kolegyne, na postielku.

Cesta ubieha rýchlejšie, pospávame, čítame, rozprávame sa, analyzujeme, spomíname...

Hlodá vo mne červíček, tak sa pýtam Tomasa na ďalší výjazd, zisťujem možné termíny, cenu a teším sa, že ak zoženiem ďalších 7 ľudí, budem si môcť doliezť v auguste moje rozlezené bouldre....

Neuveriteľné!

Oli a Aďa

Všetko napísal vo svojom článku.

Vanda a Palko

Asi im ten Fontáč zobral reč.

Nela

Otázka: Ako sa ti páčilo vo Fontáči?

Odpoveď: Dobre.

Otázka: A čo sa ti najviac páčilo?

Odpoveď: Bouldre, kolotoč, naháňačky, schovávačky, ... a čokoláda.

A čo podporný tím?

Zišla sa výborná partia a vďaka tomu sme si užili veľmi príjemný týždeň. Fontainebleau má svoje veľké čaro a bola radosť ukazovať ho ľuďom, ktorí ešte nezažili tú jedinečnú atmosféru. Myslím, že sa podarilo skombinovať rôznorodé lezecké potreby celej partie s rozptylom od úplných začiatočníkov po super bombardérov. Skupinový denníček by bol celkom zaujímavý. K tomu prispela určite aj fajn atmosféra. Lepšiu partiu by sme možno aj ťažko hľadali.

 

Ďakujeme všetkým za priazeň, ktorú už desiaty rok prejavujú Vertigu a verím, že sa ešte stretneme na nejakom výjazde. A samozrejme veľká vďaka Tomasovi za dlhé hodiny za volantom a sprevádzanie po oblastiach.