Terapeutické lezenie je jednou z nových terapeutických (aj rehabilitačných) metód využívajúcich lezenie ako prostriedok pre zlepšenie fyzických, ale aj psychyckých funkcií človeka. Terapeutické lezenie sa využíva predovšetkým pri deťoch s chybným držaním tela, skoliózou, pri chronických ťažkostiach a bolestiach chrbtice, ale aj pri deťoch so senzomotorickým nedostatkom. Lezenie ako terapia má pozitívne účinky aj:

·         pri deťoch s poruchami vnímania

·         pri diagnóze ADS/ADHS (syndróm poruchy pozornosti + s hyperaktivitou)

·         pri senzorických integračných poruchách

·         pri nevhodnom riadení napätia a dávkovaní sily

·         pri ťažkostiach s rovnovážnymi reakciami

·         pri nedostatku koordinácie oboch polovíc tela

·         pri zlej koordinácií oko-ruka, ruka-ruka, ruka-noha

·         pri ťažkostiach s plánovaním priebehu pohybu

·         pri problémoch s dodržaním postupnosti, frekvencie a rytmu

·         pri slabom sebavedomí

Lezenie je všestranná a komplexná terapia, ktorá vyzdvihuje pri deťoch ich terajší vývojoví stupeň. Motorické požiadavky lezenia pomáhajú zlepšovať koordináciu končatín. Cielene sa podporuje telesné napätie a percepcia. V kognitívnej oblasti sa deti učia pri lezení koncentrovať, plánovať jednotlivé pohyby a dodržiavať pravidlá. Sociálne schopnosti sú posilňované cez spoločné zážitky, dôveru v skupine a potrebnú komunikáciu. Narastá tak sebadôvera a sebavedomie dieťaťa. Lezenie deti vyzýva, aby sa sami ohodnotili, odhadli a testovali si vlastné hranice a možnosti. Učí ich pozitívne zaobchádzať so svojím strachom.

Pri terapeutickom lezení Fyzioclimbing sa zameriavame hlavne na terapeutický efekt lezenia, ktorý však bude obohatený aj o špeciálne cvičenia na Bosu, s Therabandom, Overballom, aby tak tréning prinášal čo najviac pozitívnych výsledkov.

Termíny tréningov

Pondelok:     15:00-16:00 a 16:00-17:00

Utorok:          15:00-16:00 a 16:00-17:00

Streda:           15:00-16:00 a 16:00-17:00

Štvrtok:          15:00-16:00 a 16:00-17:30

Piatok:            15:00-16:30 

Individuálne tréningy po dohode mimo časov tréningov.

V čase prázdnin a štátnych sviatkov sa tréningy nekonajú.

Rok je rozdelený na trimestre. 

Platí sa na celý trimester vopred, pričom suma je vypočítaná na základe počtu tréningov, na ktoré sa prihlasujete.

Náhrady tréningov sú možné počas celého trimestra v čase tréningov. Vymeškané tréningy sa neprenášajú do ďalšieho trimestra.

Keďže počet miest je obmedzený, na začiatku septembra majú prednosť deti, ktoré pokračujú v tréningoch z predchádzajúceho obdobia.  Následne sa kurzy doĺňajú podľa voľných miest a veku záujemcov s ohľadom na poradie prihlasovania.  

Kontakt na Michala: fyzioandclimb@gmail.com

 

Terapeutické lezenie 

Dnešné dni našich detí sú bohužiaľ často ovplyvňované sedavým spôsobom (v škole, pri počítači, televízori…) Každé tretie dieťa trpí nadváhou a/alebo bolesťami v krížoch a napätím.  Práve v týchto skorších rokoch je veľmi dôležité nezmeškať základ prirodzeného vývoja.

Jednou z dobrých možností ako zvládnuť stabilný telesný základ je bezpochyby lezenie. Prirodzená lezecká túžba detí tu hrá veľkú motivačnú zložku. Malé deti lezú a ťahajú sa po zemi, škriabu sa, väčšie lezú na stromy, na preliezky na ihriskách atď. 

Cez tento prirodzený spôsob lokomócie vo vertikále sa podporuje telesné vnímanie-precepcia. Pri lezeni sa to začína už taktilným dráždením (chyty sú drsné, hladké, hranaté, rôzneho tvaru..) prostredníctvom propriocepcie. Je to zmysel, ktorý prostredníctvom receptorov vo svaloch, šľachách a kĺboch, posiela informáciu o polohe tela v priestore späť do mozgu.

Pri lezení dochádza k neustálej zmene polohy tela a naša „Centrála“ dostáva neustále nové inputy, ktoré sa opätovne starajú o to, aby mohli byť „uvoľňované“ spojenia (synapsy) v mozgu. Kríženie rúk, aj cez polovicu tela, je dôležité terapeutické médium (ako napr. PNF koncept, Feldenkreis…) a pri lezení sa uskutočňuje priam stále.

V spojení so zlepšovaním si koordinácie celého tela (ako a kam postavím svoju nohu, aby som mohol chytiť ďalší chyt?) sa objaví rozvoj nových pohybových možností („pohybový repertoár“), ktorý predstavuje opätovne základ aj pre ďaľšie športy, ale aj pre lokomóciu ako takú.

Práca v takzvanom „uzavretom kinetickom reťazci“ ponúka tiež dobré možnosti  rehabilitácie napríklad pri ľudoch s hemiplégiu, kde sa vďaka lezeniu podporuje postihnutá polovica tela. Ale tiež pri ľavo/pravo strannom oslabení alebo pri legasténii (detí s vrodenou poruchou čítania a písania) sa môžu docieliť zreteľné pozitívne výsledky kvôli stálemu prepájaniu oboch polovíc tela. Motivácia detí a „provokačné médium“ lezecká stena poskytuje aj vynucuje od detí koncentráciu a pohotovosť. Toto sa uplatňuje aj pri deťoch s poruchou pozornosti a/aj spolu s hyperaktivitou. Dostavuje sa aj pocit sebavedomia, ktorý je takpovediac vedľajším efektom.

Potenciál lezenia pre terapiu

Pri izolovaných cvičeniach na prístrojoch, alebo telesnom cvičení sa musí rozvíjať vysoká miera motivácie, aby sme prevádzali relatívne jednotvárne cvičenia. V protiklade tomu je lezecký pohyb hravou a od prírody zaujímavou, prirodzenou formou cvičenia. Pri lezení na lezeckej stene musí byť v správnej súhre využívaná a striedaná kombinácia statickej a dynamickej svalovej práce (dynamicko-koncetrická a dynamicko-excentrická), aby sa zrealizoval potrebný lezecký pohyb. Pri lezení sa pohybujeme v uzavretom kinetickom reťazci. Prostredníctvom vyvolania trojdimenzionálnecho pohybového vzorca, pri ktorom sú stimulované proprioreceptory vo svaloch, šľachách, či kĺbovom púzdre a väzive, pôsobí lezenie všestranne na pohybový aparát. Rovnovážny zmysel je podporovaný neustálou kontrolou ťažiska tela a stabilitou. Na horolezeckej stene sú prítomné skrížené pohyby horných aj dolných končatín, predovšetkým pri lezení do strán, ktoré sú dôležité pre správny vývin chrbtice a skrížené lezenie, prítomne už pri novorodencoch je tiež dôležité pre správny vývin chôdze.

Charakteristické znaky lezenia

·         Acyklická pohybová aktivita vyžadujúca vedomú kontrolu a plánovanie každého pohybu

·         Pohyb v uzavretých kinetických reťazcoch

·         Kombinácia opornej a cielenej motoriky

·         Nejednostranná záťaž

·         Facilitácia trojdimenzionálnych pohybových vzorcov

·         Pohyb v kvadrupedálnom skríženom vzore, vyžadujúci koordinovanú aktivitu horných a dolných končatín, ako aj svalov trupu – komplexné zaťaženie svalov celého tela. (Lazik, 2008)

·         Pri lezení dochádza k integrácii taktilných, vestibulárnych ,proprioceptívnych aj zrakových informácií

·         Úzke záchytné plochy (stupy, chyty) a vertikálny pohyb proti gravitácii kladú zvýšené nároky na udržanie rovnováhy, ale aj stabilizačné, koordinačné a kondičné schopnosti lezca

·         Rozmanitosť lezeckých ciest a lezeckých problémov podporuje rozvoj obratnosti, koordinácie, priestorovej orientácie, rovnovážnych reakcií, svalovú silu aj výdrž v najrôznejších situáciách

·         Možnosť individuálneho prispôsobenia obtiažnosti (sklon steny, kombinácia stupov a chytov) schopnostiam a skúsenostiam konkrétneho človeka umožňuje mnohostranné využitie pri mnohých diagnózach

·         Lezenie je samo o sebe spojené s vnútornou aktivitou, motiváciou a záujmom o zdolávanie najrôznejších lezeckých situácii

·         Ponúka možnosť zvoliť si cestu podľa svojich pohybových schopností a skúseností – podporuje samostatné rozhodovanie

·         Umožňuje lezcovi experimentovať na hranici svojich možností a posúvať ich – podporuje sebadôveru a sebavedomie

·         Pri lezení vo dvojici je dôležitá komunikácia a spolupráca lezca s istiacou osobou – podpora utvárania sociálnych väzieb, pocit dôvery, spolurozhodovanie

Ergoterapia

Lezenie vo voľnej prírode aj na umelej lezeckej stene začali s úspechom využívať tiež ergoterapeuti v nemecky hovoriacich krajinách. Myšlienka projektu “lezenie ako terapia” vznikla približne pred 15 rokmi pri práci s deťmi s poruchami vnímania a spracovania zmyslových vnemov. Projekt vo svojej podstate vychádza zo skúsenosti so senzomotorickou integračnou terapiou americkej psychologičky a ergoterapeutky A. Joan Aayrsovej.  Vychádza z predpokladu, že podstata mnohých neurologických porúch, spočíva v porušení senzorickej integrácie – t.j. v nedokonalom či chybnom spracovaní zmyslových vnemov v centrálnom nervovom systéme. Tým je tiež narušená ucelená integrácia človeka s jeho okolím a zhoršené uspokojovanie životných potrieb. Porucha senzorickej integrácie sa môže prejaviť širokou škálou symptómov. Medzi najčastejšie patrí: hyperaktivita a nepozornosť a tým súvisiace problémy s chovaním, nedostatočná sebakontrola, precitlivenosť na dotykové, pohybové, zrakové alebo sluchové podnety, obtiažne riešenie neočakávaných situácií, porucha motorického plánovania, neschopnosť koncentrácie na jednu činnosť, svalová hypotónia, porucha koordinácie, vestibulárna neistota, zvýšená únavnosť a ďalšie. Deti s poruchou senzorickej integrácie bývajú však normálne inteligentné a svoje nedostatky si tak úplne uvedomujú. Aktivitám, ktoré sú pre nich obtiažne sa cielene vyhýbajú. Plné uvedomenie si vlastných nedostatkov vedie k zmenám chovaniu voči okoliu – deti sa môžu javiť ako nepriateľské, agresívne, stránia sa skupinových aktivít alebo sa chová odmietavo. Pohybová rozmanitosť, nutnosť koncentrácie na každý pohyb, možnosť individuálnej aj skupinovej práce a zvlášť dostatok senzorických informácií a intenzívny zážitok robia z lezenia vhodný terapeutický prostriedok. Súčasťou terapie je aj manipulácia so základným lezeckým vybavením a potrebná komunikácia s okolím. (Francová, 2006)Kedže počet detí je obmedzený